DSIP (Delta Sleep-Inducing Peptide)

dsip

  • Hmotnosť:

848.81362 g/mol

  • Vzorec:

C35H48N10O15

  • Sekvencia:

Trp-Ala-Gly-Gly-Asp-Ala-Ser-Gly-Glu

  • CAS:

62568-57-4

 

INFORMÁCIEHLAVNÉ ÚČINKYDÁVKOVANIE A APLIKÁCIAVEDĽAJŠIE ÚČINKYODKAZY

INFORMÁCIE O PEPTIDE

dsip1

 

Peptid vyvolávajúci delta spánok (DSIP alebo Emideltide), je neuropeptid, ktorý vyvoláva aktivitu spánkových vretien, aktivitu delta EEG a znižuje motorickú aktivitu. Ide však o jediný neuropeptid v histórii, ktorého gén je neznámy. Tento fakt vzbudzuje vážnu otázku, či sa tento peptid v prírode vôbec vyskytuje. V samostatnej aj viazanej forme sa našiel v hypotalame, limbickom systéme a hypofýze rovnako ako v rôznych periférnych orgánoch, tkanivách a telesných tekutinách. V hypofýze je prítomný spolu s peptidovými a nepeptidovými mediátormi ako napríklad peptid stredného laloka podobný kortikotropínu (CLIP), adrenokortikotropný hormón (ACTH), melanocyty stimulujúci hormón (MSH), hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH) a melanín koncentrujúci hormón (MCH). V bohatom množstve sa nachádza v sekrečných bunkách sliznice žalúdka a pankreasu, kde sa vyskytuje spolu s glukagónom.V mozgu môže byť jeho účinok sprostredkovaný receptormi NMDA. Ďalší výskum dokázal, že peptid vyvolávajúci delta spánok v tele potkanov stimuloval aktivitu acetyltransferázy cez α1-receptory. Miesto syntézy DSIP je neznáme. Zistilo sa, že in vitro má slabú molekulovú stabilitu s biologickým polčasom len 15 minút. Spôsobuje to účinok konkrétneho enzýmu aminopeptidázneho charakteru. Existuje domnienka, že v tele sa spájajú s proteínovými nosičmi, aby predišli rozpadu alebo sú súčasťou veľkej prekurzorovej molekuly, ale zatiaľ sa nenašla žiadna štruktúra alebo gén takéhoto prekurzora. Dôkazom môže byť súčasné presvedčenie o tom, že je regulovaný glukokortikoidmi. Gimble et al. tvrdia, že DSIP interaguje so zložkami MAPK kaskády a je homologický s leucínovým zipsom indukovaným glukokortikoidmi (GILZ). GILZ môže byť indukovaný dexametazónom. Bráni aktivácii Raf-1, čo inhibuje fosforyláciu a aktiváciu ERK. Peptid vyvolávajúci delta spánok objavil švajčiarsky tím Schoenenberger-Monnier v roku 1974 tak, že ho aplikovali do krvi v mozgovej cieve králikov a vyvolali ním spánok. Najskôr sa verilo tomu, že pôsobí na reguláciu spánku kvôli jeho zjavnej schopnosti vyvolať u králikov pomalé vlny spánku, ale výsledky vedeckých výskumov tohto tvrdenia si protirečia. Látka podobná peptidu vyvolávajúcemu delta spánok (DSIP) sa našla v ľudskom materskom mlieku.

 

HLAVNÉ ÚČINKY PEPTIDU

Napriek nedostatku informácií o tomto peptide v porovnaní s inými peptidmi, jeho užívatelia potvrdzujú, že DSIP je schopný dopomôcť k lepšiemu spánku.  Dokonca aj v prípade, že trpia nespavosťou alebo majú dlhodobé problémy so spánkom. Ľudia trpiaci nespavosťou tento peptid oceňujú, pretože im pomáha ľuďom zaspať a zotrvať v spánku. DSIP znižuje hladinu bazálneho kortikotropínu a blokuje jeho vylučovanie. Taktiež uľahčuje vylučovanie LH (luteinizačného hormónu), čím može zapríčiniť´zvyšenie sexuálneho apetítu. Pre uvedený fakt sa môže uzívať počas steroidového (AAS) cyklu alebo počas terapie po cykle (PCT). Ďalej uľahčuje vylučovanie somatotropínu (a sekréciu somatoliberínu) a blokovanie produkcie somatostatínu. Tento peptid môže ľuďom pomôcť zvládať stres alebo zmierniť príznaky podchladenia. Je tiež známy ako účinný prostriedok na normalizáciu krvného tlaku a kontrakcií myokardu. Peptid DSIP môže ponúknuť aj antioxidačné účinky (spomaľuje poškodzovanie buniek). Používal sa tiež pri abstinenčnom syndróme počas liečby závislosti od opiátov a závislosti od alkoholu. Ak zápasíte s nespavosťou a hľadáte skutočnú pomoc, zistíte, že DSIP peptid je kľúčom k hlbokému a ozdravujúcemu odpočinku. Po aplikácii peptidu, si budete môcť takmer okamžite vychutnať lepší spánok. Budete spať o niečo pokojnejšie a po zobudení sa budete cítiť svieži a nie omámený. Vďaka stimulácii vylučovania endorfínov sa možete cítiť dobre a šťastne. Výsledky uživania uvedeného peptidu sa budú líšiť od človeka k človeku, najmä preto, že tento peptid sa ešte stále študuje.  Vzhľadom k tomu, že výsledky štúdií sa líšili, užívatelia budú musieť sledovať svoje vlastné výsledky a urobiť si vlastný názor na účinnosť DSIP.

dsip2

DÁVKOVANIE A APLIKÁCIA PEPTIDU

Peptid DSIP je potrebné aplikovať v čase 1 hodiny pred spaním. Odporúčaná výška dávky pre mužov aj ženy sa pohybuje v rozmedzí od 100 do 250 mcg. Odporúča sa vždy začať s najnižšou účinnou dávkou a postupne dávku rozumným, pomalým a kontrolovaným spôsobom zvyšovať, ak to je potrebné. DSIP nie je dostupný v biologickej forme na orálne užívanie, keďže ide o peptid, ktorý by podľahol hydrolýze a v žalúdku by sa rozpadol na samostatné aminokyseliny. Z uvedeného dôvodu sa využíva injekčné podanie. Peptid sa môže aplikovať aj formou intramuskulárnej injekcie (aplikácia do svalu), ale odporúčaná forma aplikácie je subkutánna injekcia (podkožná aplikácia) pomocou inzulínovej striekačky. Aplikovať sa musí nalačno (po 1-3 hodinách od posledného jedla) a po aplikáci peptidu je potrebné nepríjmať potravu aspoň ďalších 20-30 minút.


TYP DÁVKY MNOŽSTVO PRE DÁVKU
Minimálna dávka 100 mcg
Odporúčaná dávka 200 mcg
Vysoká dávka 250 mcg

 

VEDĽAJŠIE ÚČINKY PEPTIDU

V skutočnosti neexistujú žiadne významné vedľajšie účinky peptidu ani alergické reakcie, interakcie, alebo dokonca závislosť. Počas užívania peptidu DSIP neboli zaznamenané časté vedľajšie príznaky niektorých peptidov, podobné chrípke. Podľa užívateľov toto prirovnanie predstavuje nežiadúce efekty ako napr. letargia, závraty a bolesť hlavy, ktoré sú spojené s užívaním pomernej väčšiny peptidov. Niektorý užívatelia uvádzajú, že po aplikácii peptidu pociťovali svrbenie v mieste aplikácie. Posledný uvedený nežiadúci účinok môže byť len počiatočná reakcia organizmu uživateľa na užívanie peptidu. Peptidy ovplyvňujú ľudí rôznymi spôsobmi a opatrnosť je vždy nutná. Budúci výskum môže odhaliť rizikové faktory, ktoré v súčasnosti nie sú známe.